Huby tvoria akýsi lesný internet. A takáto kabeláž má svoju cenu. Huby sú odkázané na živiny iných druhov, lebo v mnohom sa podobajú skôr na zvieratá. Bez prívodu potravy by zahynuli. Preto vyžadujú platbu vo forme cukru a iných glycidov, ktoré im dodáva partnerský strom. A huby vo svojich nárokoch nie sú práve skromné. Za svoje služby žiadajú až tretinu celkovej produkcie hostiteľského stromu! Preto je logické, že pri takýchto podmienkach závislosti sa huby nespoliehajú na náhodu. Svojimi jemnými pradivami začnú manipulovať končekmi koreňov, okolo ktorých sa omotávajú. Najprv načúvajú, čo strom prezradí o svojich podzemných výhonkoch. Podľa toho, či je to pre ne užitočné, začnú produkovať rastové hormóny, ktoré v súlade s ich zámerom regulujú bunkový rast. Za bohatú odmenu v podobe cukru poskytnú ešte niekoľko vedľajších službičiek zdarma, ako napríklad funkciu filtra ťažkých kovov. Tie by koreňom veru neprospeli, no hubám až tak neškodia. Odfiltrované škodliviny sa potom každú jeseň objavujú v utešených plodniciach, ktoré si odnášame domov ako hríby obyčajné či suchohríby.
Niet divu, že napríklad rádioaktívne cézium, ktoré je v pôde ešte z čias černobyľskej katastrofy atómového reaktora z roku 1986, nachádzame najmä v hubách. Niektoré huby sa špecializujú na jeden druh hostiteľa, napríklad na brezy alebo smrekovce. Iné, ako napríklad kuriatko jedlé, vychádzajú dobre s viacerými stromami, či je to dub, buk, alebo smrek. Vždy keď na smreky zaútočia napríklad lykožrúty, je to povážlivé. Tento drobný hmyz sa rozmnožuje tak rýchlo, že za krátky čas dokáže zahubiť strom, lebo požiera kambium, životne dôležitú vrstvu pod kôrou. Keď sa to donesie ďatľovi veľkému, je v mihu naporúdzi. Lezie po kmeni a hľadá pažravé tučné biele larvy. Tieto potom vyzobáva, pričom na všetky strany odfrkujú veľké kusy kôry. Zavše takto môže odvrátiť od smrekov aj ďalšie škody. Dokonca aj keď niektorý strom procedúru neprežije, ochráni to jeho súkmeňovcov, lebo na mŕtvom strome sa nemôžu liahnuť chrobáky schopné letu.
