Stromy sú častým objektom básnikov, maliarov, fotografov alebo ľudových liečiteľov, sú posolstvom minulosti, ktoré odovzdávame budúcim generáciám. Ich poznávanie a ochrana je prejavom kultúry každého národa.
Stromy, najmä tie staré, sa postupne stávali predmetom kultu. Ako nemí svedkovia minulosti si získavali zaslúženú úctu starých národov. Boli uctievané a teda prirodzeným spôsobom aj chránené. Úcta k ním sa prenášala z generácie na generáciu. Napríklad lipa sa stala symbolom Slovanov, dub Germánov a sakura Japoncov.
Niektoré národy sveta majú strom v štátnom znaku, alebo na štátnej zástave, napríklad céder na zástave Libanonu a javor na zástave Kanady.
Holorubný spôsob ťažby patrí medzi štandardné spôsoby ťažby dreva, rozšírené v mnohých krajinách sveta. Široko využívaný je v USA i v Kanade, ktorá má štvrtinový podiel na medzinárodnom obchode s drevom.
Problematickou oblasťou holorubnej ťažby sú jej vedľajšie negatívne dopady na životné prostredie, pri extrémnom použití holorubov (najmä v kombinácii veľkého plošného rozsahu, vysokej sklonitosti terénu a hydrologicky nevyhovujúcej pôdnej štruktúre) dochádza k vzniku nadmerného povrchového odtoku (ten vplýva na zvýšenie erózie pôdy a lokálnych povodní), k zníženiu kvality podzemných vôd a k zvýšeniu zraniteľnosti voči extrémnym, lokálnym klimatickým javom (napríklad prívalové zrážky, vietor, teplota ovzdušia a podobne).
Ak sa idú ťažiť jednotlivé stromy, musia byť označené jednou červenou bodkou v 1,5 m výške a druhou červenou bodkou nad koreňom. Tá druhá bodka tam zostáva aj po zrezaní stromu. Ak tam nie je, "niekto porušil zákon".
